Názov štátu: Nórske kráľovstvo (Kongeriket Norge)
Ústavné zriadenie: konštitučná monarchia
Počet obyvateľov: 4 842 700 (k 1.10.2009)
Rozloha: 385 155 km², Svalbard a ostrov Jan Mayen 61 397 km²

Hlava štátu: kráľ HARALD V., od 17.1. 1991
S kráľovnou Sonjou má 2 deti:
korunného princa Haakona Magnusa (1973) a
princeznú Märthu Louisu (1971)

Hlavné mesto: Oslo (575,0 tis. obyvateľov, k 1.1.2009)
Ďalšie významné mestá: Bergen (252 tis. obyvateľov), Trondheim (168.2 tis.), Stavanger (121,6 tis.), Kristiansand (80,1 tis.)

Zloženie obyvateľstva: 4 404 tis. obyvateľov - 94,5% Nóri, 0,5% Laponci, 5% prisťahovalci
Hustota zaľudnenia: 16 obyvateľov/km²

Náboženstvo: 81,78% obyvateľstva sa hlási k štátnej evanjelickej cirkvi, 8,69% k iným náboženstvám a 9,53% bez vyznania

Úradný jazyk: nórčina - dva rovnocenné druhy nórčiny:

1. bokmaal - hovorí ňou 85% obyvateľstva, hlavne v Oslo a veľkých mestách južného Nórska
2. nynorsk - staršia verzia nórčiny, založená na západonórskych dialektoch; používa sa v západných a severných oblastiach Nórska

Štátny sviatok: 17. máj (výročie prijatia ústavy r. 1814)

Mena: nórska koruna (NOK),1 € = 8,11 NOK (4.10.2013)

Hlavné politické strany:
Strana pracujúcich
Strana pokroku
Kresťanská ľudová strana
Konzervatívna strana
Strana stredu
Socialistická ľavicová strana
Liberálna strana

Administratívne usporiadanie: 18 krajov (fylke) a Oslo, resp. 3 pridružené územia

Najvyšší bod: Galdhøpiggen 2469 m; Glittertind, 2464 m

Najväčšie jazero: Mjøsa 362 km²
Najdlhšia rieka: Glomma 600 km
Najdlhší fjord: Soguefjoren 204 km
Najväčší obývaný ostrov: Hinnøya 2 198 km²

Priemerná dĺžka života: muži 78 rokov, ženy 83 rokov
Nezamestnanosť: 3,2%
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 36%, služby 61%
HDP: 34 510 USD/obyvateľ

Závislé územia Nórska:

Ostrov Svalbard (Špicbergy)
Hlavné mesto: Longyearbyen, 1 000 obyvateľov
Rozloha: 61 020 km²
Počet obyvateľov: 2 591 (1 433 Nórov, 1 100 Rusov, ostatní sú Ukrajinci a Poliaci)
Hustota zaľudnenia: 0,05 obyvateľov na km²
Súostrovie tvorí takmer 1 000 ostrovov, pokrytých na 60% ľadom. Podstatnú časť rozlohy tvoria 4 hlavné ostrovy: Západná Zem (39 043 km²), Severovýchodná Zem (14 530 km²), Ostrov Edge (5 030 km²) a Barentsov ostrov (1 330 km²). Z hospodárskeho hľadiska je významná ťažba čierneho uhlia.

Ostrov Jan Mayen
Rozloha: 377 km²
Počet obyvateľov: osadenstvo meteorologickej výskumnej stanice

Bouvetov ostrov
Rozloha: 49 km²
Počet obyvateľov: osadenstvo meteorologickej stanice
Ostrov, ležiaci v južnej časti Atlantického oceána patrí Nórsku od roku 1930. V roku 1970 tu postavili meteorologickú stanicu.

Ostrov Petra I.
Rozloha: 156 km²
Tento neobývaný ostrov leží v juhovýchodnej časti Tichého oceána medzi Južnou polárnou kružnicou a Antarktídou. Nórsku patrí od rokov 1931.

Charakteristika Nórska

Nórsko leží v západnej časti Škandinávskeho polostrova, až jedna tretina jeho územia sa nachádza za Severnou polárnou kružnicou. Hlavnú časť povrchu Nórska tvorí Škandinávske pohorie, ktoré sa ťahá v smere poludníkov. Tu sa nachádza aj najvyšší bod štátu (Glittertind 2 470 m). Nórsko má vďaka veľkému množstvu ostrovov a fjordov veľmi členité pobrežie.

Jeho podnebie zmierňuje Golfský prúd, vďaka ktorému oceán nezamŕza ani v prístave Bergen, ktorý leží za 60. rovnobežkou. Na pobreží je oceanické podnebie, vo vnútrozemí sa prejavujú rysy kontinentality.
V hospodárskom živote hrá najdôležitejšiu úlohu more a voda. Energia riek a zdroje mora sú najväčším bohatstvom krajiny. Nórsko je vedúcou krajinou Európy v rybolove, vylovené ryby spracovávajú plávajúce továrne priamo na mori. Vďaka tomu sú rybacie konzervy a mrazené ryby najdôležitejším vývozným artiklom. Disponuje veľkou obchodnou flotilou a podľa množstva prepraveného tovaru patrí medzi 10 námorných mocností.
Okrem rýb má Nórsko v mori aj ďalšie zdroje svojho bohatstva a tým sú náleziská ropy a zemného plynu na dne Severného mora. Táto ťažba prináša polovicu príjmov krajiny. Časť ropy a zemného plynu spracováva chemický priemysel, zvyšok sa vyváža. Nórsko je aj veľkým producentom elektrickej energie, vyrobí najviac elektrickej energie na jedného obyvateľa, a to vo vodných elektrárňach postavených na riekach bohatých na vodu s veľkým spádom. Na báze tejto lacnej elektrickej energie je postavené hutníctvo farebných·kovov, chemický priemysel, získavanie horčíka z morskej vody. Významnú pozíciu v hospodárstve Nórska má aj strojárstvo a výroba technologických celkov pre petrochemický priemysel a výroba lodí.